DéžaVu

Vyššie uvedené nemenované nákupné centrum som navštívil vo štvrtok, 18. januára nového roku, ktorý, dúfam, bude ešte úspešnejší a krajší a šťastnejší ako tie minulé. Nebol som sám. O štvrtej som si zapísal poslednú známku do indexu, celkom príjemné Bééé, a keď som bol na odchode, stretol som kamošku. Spolužiačku zo strednej, ktorá bola takisto na ceste si niečo zapísať. Tak som si kúpil bagetu v blízkej novootvorenej bagetérii, so slaninkou, a vybral som sa s5 do školy, teda s kamarátkou, zapísať si. Ako by toho nebolo dosť, stretli sme daľšieho bývalého stredoškolského a môjho súčasného spolužiaka v jednej osobe, ktorý práve zatvoril pero nad skúškou, ktorú som ja už mal práave zapísanú. To mohlo byť tak pol piatej, keď sme sa rozhodovali ako stráviť čas do siedmej, kedy sme sa mali stretnúť so zvyškom tlupy pred kinami a zhliadnuť nejaký film, ktorý dávali v čase plus-mínus sedem hodín.

Vymysleli sme si bouling. bezduché vrhanie deravej gule do nevinných a bezbranných kolkov alebo ako sa to skloňuje, sa nám zdalo ako príjemná zábava. Prizvali sme ešte kamoškinu sestru, aby nás bolo viac a aby to stálo menej a vyrazili sme z jednej strany Dunaja na druhú. Vyrazili sme nasáčkovaní v aute, ktoré som na konci cesty odstavil do podzemnej garáže. Veď sa blížil orkán, tak zaparkovať auto pod najvyššom dubom sa mi zdalo nanajvýš nezodpovedné.

A tu sa začal krásne večer plný zábavy a esemesiek z banky, ktoré prišli vždy keď som niečo zaplatil...
Objednali sme si dráhu, topánky, štyridsať štvorky mi boli akurát, nadiktovali sme "milému" personálu naše mená, za ktoré budeme hrať, zaplatili 720,- aj s DPH a šup do hry. Po pár hodoch sa ozval smäd a jeho kamarát hlad, a tak si moj bývalý a súčasný spolužiak, kamoš, budem ho volať Braňo, chcel objednať niečo ľahké, napríklad hranolky, ktoré boli pod hlavičkou "prílohy" uvedené v menu. 
Dostal odpoveď, že to sa nedá, len k hlavnému jedlu. Niečo podobné ako, že sa nedá objednať sifon 
samostatne, len s kávou... A tak si Braňo zvolil iný pokrm. Objednal si Pizza tyčinky z lístka nemenovaného podniku, jediného svojho druhu v Bratislave... Slečny si dali nejaké tie nápoje a ja v tušení vysokých výdavkov som si nedal nič. Priniesli tanier a na ňom boli štyri plátky obyčajnej pizze so syrom a kečupom. Príbor pribalený nebol. Myslím, že nikto z prítomných nečakal niečo podobné. Pod tyčinkami sme mali na mysli suché cesto s cesnakom, ale obsluha tvrdila svoje, že to je to čo sme chceli. Tak sme sa chvíľu pozerali na "to čo sme chceli!!!", ochutnali sme jeden kúsok a nechali sme to tak. V skratke, ďalej nasledovalo presviedčanie personálu, že to nie je to čo sme chceli, že sme zaplatili za niečo iné. Personál mal vážny problém s tým že jeden kúsok tam chýbal, že to treba celé zaplatiť a potom si môžme objednať to čo sme chceli. Môj balík asertívneho správania sa vyčerpal a múdrejší ustúpil. Spomeniem hádam ešte vulgárne vyjadrovanie sa jedného z obsluhy, ktorý mal problém vysloviť správne "pizza tyčinky"....

Náš pobyt v boulingu sa skončil, spokojní sme odišli. Keďže som bol smädný a mal som chuť na čerstvú grepfrujtovú šťavu, naša ďaľšia zastávka bola jasná. 1 dcl 39 korún. Ani pol litra mi nestačilo ale nejako som to musel prežiť :)

A už sme sa dočkali 19. hodiny, kedy sa začali zbiehať ostatní z tlupy. Nasledovalo dôležité rozhodnutie, ktorý z filmov si vyberieme. Od začiatku bola istá vôľa vidieť DéžaVu. Mal som divný pocit, že rozhodnutie nerezervovať miesta bolo nesprávne. Voľné miesta 120 z 210. 3koda že všetkých 90 divákov bolo usadených vo vrchných radoch a najvyššie voľné miesta pre celú tlupu boli vo štvrtom. Od spodu. Poviem vám, už nikdy viac do štvrtého radu:) Na prečítanie jedného riadku titulkov som potreboval vykonať skoro stoosemdesiat stupňový oblúk hlavou na mojom krku, ktorý ma po 126 minútach filmu dosť výrazne bolel. Takisto ak som chcel vidieť časť obrazu úplne na pravo, bolo treba vynaložiť obrovské úsilie. O tom, že pomaranče v reklame pred filmom som ešte tak zblízka jakživ nevidel netreba veľa rozprávať... Takže odporúčam rezervovať si miesta, a nie vo štvrtom rade.

Aj napriek nie veľmi výhodnej pozícii mám ale z filmu DéžaVu veľmi dobrý pocit. Bol to akčný film, s prvkami sci-fi a podľa môjho názoru si nezaslúži takú kritiku akú má. Čo vy na to?

Okolo 22:30 sa skončil náš spoločne strávený večer. Moja osobná bilancia je: - príjemný film, príjemný bouling a 700 korún debet. Ale čo by človek neurobil pre príjemný pocit....